itharov zväzok “Nádych“ popisuje najvýznamnejšie rasy Nephirie a niektorých iných významných svetov takto:

udia
Jeden z najpočetnejších národov Nephirie. Radi sa, ako často vravia Elfovia, rozťahujú po celom územii sveta a klčujú lesy pre potreby svojich kamenných stavieb. Kam prídu, tam, takmer v okamihu, vyrastajú rozsiahle mestá a veľké hrady. V skutočnosti sa však snažia, podobne ako Elfovia, prírodu chrániť, no miesto pre život potrebujú.
       Vlastne sa hovorí, že ľudia vzišli z Elfov. Túto teóriu sa ale snažia samotní Elfovia popierať, no nie vždy sa im to darí. Teraz nehovoríme len o vonkajšom vzhľade, ktorý by len podobnosť dokazoval, ale hlavne o zmýšľaní a potenciáli. Oba národy prežívajú hlboký vzťah k prírode i keď u ľudí to nie je vždy zrejmé, obaja sú presvedčení o svojej nadvláde nad všetkým živým obývajúcim Nephiriu. A práve druhá vlastnosť predstavuje asi najväčšiu príčinu ich vzdialeného vzťahu.
       O ľuďoch sa dá povedať, že v ich krvi koluje veľký potenciál. Existujú teórie, podľa ktorých majú byť dokonca akýmisi nástupcami Elfov. Vraj sa majú postupom času vyvinúť do najmocnejších bytostí Nephirie a nahradiť tak Elfov ako strážcov lesov. Toto však pochádza z ľudských úst a Elfovia to samozrejme nepriznávajú. Aká je pravda, to sa môžeme len domnievať.

lfovia
Vyznavači kultu prírody. Väčšina Elfov prežije celý svoj život v lese, ktorý predstavuje ich domov. Svoje mestá stavajú priamo na rozsiahlych lúkach. Keďže nepredstavujú tak početný národ ako Ľudia, nepotrebujú pretvárať prírodu pre získanie priestoru a tak pohŕdajú národmi, ktoré prírodu, podľa ich mienky, len využívajú. 
       Elfovia sú vo všeobecnosti braní ako ochrancovia prírody. V minulosti dokázali viesť vojny proti tým, ktorý šliapali po ich svätých zákonoch a ničili lesy. Takto sa často dostali do sporu s Ľuďmi, s ktorými momentálne žijú v mieri. Nebolo tak ale vždy. Najmä v čase, prvých stretnutí týchto dvoch národov dochádzalo k nepochopeniam a častým konfliktom. Neskôr boli ale vymedzené pomyselné hranice a nastal mier. Tu možno badať akési príbuzenstvo medzi oboma rasami, ba dokonca by sme to mohli nazvať bratstvo. Veď kedy v histórii sme narazili na tak rýchlo uzavretý a predsa pevný mier? Elfovia sa ale tento vzťah snažia poprieť. Možno kvôli svojej hrdosti, pocitu jedinečnosti, alebo proste kvôli svojmu prírodnému presvedčeniu. Nedokážu priznať príbuzenstvo s niekým, kto, podľa nich, ničí prírodu.
       Každopádne Elfovia budú vždy plniť svoje poslanie, čo znamená ochraňovať prírodu, ktorá im dala domov.

rkovia
V súčasnosti nie je známe, aká rasa predchádzala dnešným Orkom. Vieme len, že to bola vznešená rasa, ktorá bola prinútená prijať svoj osud a vzniesť ťažké rozhodnutie.
       Podľa dochovaných správ boli starí Orkovia často napádaný barbarskými kmeňmi. Útoky boli tak časté a tak zbesilé, že zhrozilo zničenie ríše a vyhladenie celej rasy. Jedinou záchranou bola znalosť nekromancerskej mágie a vedomosti o Démonoch.
       Orkovia vedeli, že ak chcú prežiť, musia sa stať silnejší. Keďže nedokázali stavať mocné bojové stroje ako Ľudia, rozhodli sa zosilniť vlastné telá. Povolali najvyšších a najmocnejších šamanov ríše, ktorým dala Kráľovská rada príkaz čiastočne otvoriť bránu do sveta Démonov. Tak sa i stalo. Majstrovským ovládaním daného oboru šamani dokázali uväzniť Démonov v srdciach všetkých Orkov, aby tak preniesli ich silu do svojej krvi. Nečakali však to, čo nasledovalo potom. Ich telá nie len zosilneli, ale sa aj akosi zmenili. Pokožka sa akoby spálila a ostala šedozelená, tesáky prerástli do nezvyčajnej veľkosti a oči nadobudli nový, nebezpečný lesk. Ich údelom sa stalo navždy chodiť zhrbení. Ostatné národy sa ich pre agresívny vzhľad báli a vyháňali od seba. Akokoľvek sa však mohli podobať Démonom, vo vnútri sa nikdy naozaj nezmenili. Takto stratili kontakty s inými národmi a medzi Orkami sa o obchode už ani nehovorilo. Ostali sami, izolovaní.
        Postupom času sa s tým naučili žiť, ale stále ostávajú zdanlivým nebezpečím pre ostatných, ktorý ich nechápu, i keď ich srdcia sú natoľko silné, že dokážu uväzniť také mocné bytosti, akými sú práve Démoni.

raci
Draci sú jedna z mála rás, ktorá je obdarená schopnosťou cestovať voľným Chaosom. Znamená to, že dokážu navštevovať iné svety mimo toho svojho. Tento dar je známy len u rás s neutrálnym presvedčením a tak, ako to býva u neutrálnych rás zvyčajné i Draci sa snažia chrániť Chaos vo všetkých svojich podobách. Preto ich vraj mnohé národy volajú ochrancami alebo bohmi a často sa k nim i modlia. Nestáva sa síce často, že by Draci svoju ríšu opustili, ale keď vycítia veľkú nerovnováhu, okamžite sa vydajú problémy napraviť i za cenu vlastných životov. Cítia sa totiž zaviazaní posvätnému Chaosu za to, že ich stvoril tak isto, ako sa dieťa cíti zaviazané svojej matke.
       Draci sa vyznačujú aj veľkou dĺžkou života. Priemerný drak sa môže dožiť tisíc až tisíc päťsto rokov. Existujú však správy aj o Drakoch, ktorí svoj život ukončili až vo veku dvetisíc rokov. Čo sa týka vzrastu, Draci by sa dali prirovnať ku kamenným hradom, aké stavajú Ľudia a ich srdcia predstavujú ešte mocnejšiu silu ako ktorákoľvek stavba Nephirie.
       Sú to teda silné bytosti ako telom, tak i duchom a tak isto ako nephirijská príroda potrebuje Elfov, tak by Chaos neprežil bez Drakov.

njeli
Najčistejšie známe bytosti celého Chaosu, božské, okrídlené stvorenia s posvätnou aurou. Neexistujú záznamy o tvoroch, ktorých duše by verili v dobro viac, ako práve Anjeli. Aj preto boli v minulosti viac krát pozvaní Drakmi na výpravy proti zlým silám ohrozujúcim Chaos. Nikdy si nenechali ujsť príležitosť konať v mene svojho presvedčenia, čo znamenalo a dodnes znamená, vymiesť všetko zlo z Chaosu a nastoliť vládu dobra. Keby mali vrodenú schopnosť vstúpiť do voľného Chaosu a cestovať ním, určite by dnes mnohé svety vyzerali úplne inak. Ale touto schopnosťou nikdy nevládli. Je pravda, že z vďaky za početnú pomoc im Draci v minulosti darovali artefakt, ktorý im otvoril bránu do Chaosu. S vďakou ho prijali, uložili do chrámu a s rozmyslom používajú. Draci im totiž dovolili tento artefakt použiť iba v prípade, že ucítia veľkú nerovnováhu. Nemôžu ho teda použiť na svoj najvyšší cieľ. Sú schopní len chrániť Chaos a to vlastným spôsobom. 
       Anjelský svet tvorí jeden z nephirijských pólov. Obyvatelia samotnej Nephirie ho často nazývajú “horný pól“ a niektorí sa k Anjelom i modlia. Dokonca existuje aj takzvaná Anjelská cirkev založená bývalým orkským šamanom v nádeji, že ich tieto čisté bytosti očistia od kliatby Démonov. Členmi Anjelskej cirkvi je to málo Orkov, ktorí sa nedokázali zmieriť s démonmi v srdciach, s ktorými sa rodia dodnes.

émoni
Už pri prvom pohľade na akéhokoľvek Démona je zrejmé, že nemôžu byť ničím iným ako presným opakom Anjelov. Démoni zasvätili celý život zlu vo všetkých podobách. Každým okamihom je ich skazená myseľ zmietaná nepokojom a tak ich neustále požiera hlad po krvi, ktorý ustáva len v krátkom okamihu, keď medzi prstami pocítia smrť, no naraz ich vždy ovládne znova.
       Sú známe teórie, že v dávnej minulosti predstavovali Démoni obyčajnú rasu, ako každá iná, no po vykonaní akéhosi krvavého aktu bola na ich hlavy uvalená kliatba, ktorej zdroj mala byť neznáma sila. Prečo neboli touto silou vyhubení, to nik nevie, ale vraví sa, že život, aký dnes žijú, bol za ich činy tým najväčším trestom. Viac sa o ich vzniku nevie.
       Pre svoju zbesilú zúrivosť patria Démoni medzi ľahko manipulovateľné bytosti. Stačí im ukázať krv a oni sa zúrivo vydajú za jej pachom. V minulosti tejto skutočnosti využili už mnohí. Našli sa takí, čo túžili po moci, alebo boli proste dostatočne šialení, aby Démonom otvoril voľný Chaos a vypustili ich na slobodu, za čo zaplatili životom priamo z pazúrov Démonov alebo z rúk inej rasy chrániacej svoje územie. V takýchto situáciach často zasahovali Draci. Nikomu sa ešte nepodarilo Démonov skrotiť natoľko, aby dokázal využiť ich maximálny potenciál. To by bol svet iný, ako ho dnes poznáme. Možno by dokonca ani neexistoval.