xistovali tri zväzky napísané slávnym historikom Litharom, ktoré do podrobných detailov opisovali celú históriu sveta nazvaného podľa boha Nephira – Nephíria. Avšak po Litharovej záhadnej vražde dva z nich zmizli a tak sa zachoval iba prvý, ktorému dal historik príznačné meno “Nádych“. Dnešní historici sa domnievajú, že druhému zväzku dal Lithar meno “Žitie” a popisoval súčasné dianie a pozorovania na pôde tohto sveta. Tretí a posledný zväzok sa mal volať “Výdych”. Práve tento zväzok vždy fascinoval historikov najviac, pretože podľa dochovaných zdrojov má popisovať ostrý pohľad do budúcnosti a niektorí tvrdia, že do neho dokonca Lithar zapísal i koniec Nephirie so všetkými udalosťami, ktoré tomu majú predchádzať. Nikto vlastne nevie, ako toto všetko Lithar vedel, ale za svojho života si získal taký rešpekt, že o jeho slovách nie je hodné pochybovať.
       Teraz ti, milý čitateľ, poskytnem letmý pohľad na históriu vzniku sveta zvaný Nephiria tak, ako to zaznamenal samotný Lithar vo zväzku Nádych.

Svet, ako ho poznáme dnes, nevyzeral vždy takto. Nie vždy mohutné vodopády obmývali vysoké skaliská, nie vždy nekonečné lesy zdobili trávnaté polia. Keby sme vzhliadli na tieto miesta pred tisíckami rokov, našli by sme tu jeden jediný a najmocnejší element, z ktorého vzišli všetky ostatné. Našli by sme tu Chaos. Práve tento element považujeme za prazáklad všetkej hmoty. Len hmota však nestačí. Každá socha totižto potrebuje aj svojho sochára. A práve týmto sochárom sa stal Nephir. 
       Draci boli vždy známi svojou veľkosťou tela i ducha a dlhým životom. Obývali svoju krajinu a žili väčšinou v mieri. Po dlhé veky pôsobili ako neutrálne bytosti, čo sa prejavovalo na veľmi malom záujme o ostatné svety. Je pravda, že sem-tam sa vydali aj za hranice svojej ríše, no len keď si to vyžadovala situácia.
       Nephir bol jedným z členov tejto vznešenej rasy. Pôsobil ako predstaviteľ Rádu najvyšších, čo bola skupina najmocnejších mágov, známych aj tým, že mali významné slovo vo Veľkej rade a tak sa mohli podieľať na spravovaní celej ríše. Bol už starý, no pri pohľade na seba samého, do svojich vlastných očí, cítil početné spomienky na dobre prežitý život. Vlastne bol so sebou celkom spokojný. Keby sa mohol vrátiť v čase, nič by nemenil. Predsa len ho však niečo trápilo, niečo požieralo jeho dušu. Možno toho už prežil priveľa a pomaly nadišla chvíľa jeho návratu do Chaosu, z ktorého sa pred viac než tisíc rokmi narodil. Možno by už mal vzdať svoje pokusy o večný život. Alebo nie? Vždy keď rozmýšľal nad týmito otázkami, do mysle mu neustále vkĺzal nezanedbateľný pocit, že ešte musí dokázať niečo veľké, niečo čím sa zapíše do prastarých kníh. Ešte musel žiť. Alebo nie? Nebol to len strach z nezvratného konca? Nie, určite nie! Nephir, mocný bojovník a člen Rádu najvyšších sa predsa nikdy nebál smrti! Ako si mal teda vyložiť svoje pocity? Čo ho ešte čaká?
       Nepokoj v duši ho celých dvesto rokov nútil hľadať nielen zmysel života, ale aj odpoveď na otázku, ako sa stať nesmrteľným. Štúdiá ho po dlhom a namáhavom úsilí priviedli k jedinej odpovedi. Ako drak zomrie len v tom prípade, že jeho duša nebude viac schopná udržať sa v tele. Za života má totiž každá duša dosť vlastných síl, aby toto poslanie spoľahlivo plnila, ale postupom času, ako starne telo, slabne i táto životodárna sila. Keď chce teda ostať nažive, musí nájsť spôsob, ako si silu udržať, či úplne nahradiť. Ako starý a múdry drak poznal, že Chaos, z ktorého vzniklo všetko živé i neživé je plný protikladov. Je nimi vlastne tvorený. Predpokladal teda, že práve protiklady, napätie medzi dvoma pólmi, predstavujú základnú esenciu života a ak sa mu podarí túto esenciu skrotiť a pokiaľ bude prijímať jej energiu, bude žiť. Tak bude možno schopný objaviť príčinu svojho nepokoja.
       Teraz pred ním stála už len jediná otázka. Ako a kde nájsť prameň esencie života? Ako sa dostať k protikladom, ktoré tak úpenlivo potreboval? Každopádne v ríši drakov ostať nemohol, pretože dračia podstata je neutrálna. To znamená, takmer žiadne protiklady. Vynorili sa pred ním dve možnosti. Mohol odísť do iného sveta, no nepoznal taký, ktorý by bol zmietaný protikladmi, ako potreboval. Draci už navštívili mnoho svetov, kde cítili malý nepokoj. V mnohých dokonca museli rázne zasiahnuť, aby sa sami nezničili. Nephir však potreboval niečo iné. Potreboval bezpečný svet, kde by mohol naveky odpočívať a rozmýšľať. Potreboval iný svet. Svoj vlastný.
       Neostala mu teda iná možnosť, ako si sám svet vytvoriť. Uvedomoval si, že je starý, ale vedel, že čas, ktorý mu ostáva, postačí na dosiahnutie cieľa. Nemalou pomocou pri jeho bádaní, ako dokázať z posvätného Chaosu splodiť svet, mu boli aj neskromné vedomosti a skúsenosti. Objavil už mnoho tajomstiev Chaosu a toto bolo len ďalšie z nich.
       Nakoniec, po viac ako sto rokoch, konečne priniesla tvrdá práca plody. Z Nephirovych rúk vzišla kniha. Nielen tak obyčajná. V Nephirii sa dodnes táto legenda nazýva Kniha osudov. Mocný drak vryl do jej listov celý nový svet. Napísal osudy všetkého živého i neživého. Aby však zaistil vládu protikladov, musel nájsť miesto v Chaose, kde ich moc pocítil najviac. Toto miesto sa nachádzalo a dodnes nachádza medzi dvoma celkom rozdielnymi svetmi. Prvému svetu dali obyvatelia Nephirie meno svet Anjelov a predstavoval absolútne dobro – horný pól Nephirie. Ten druhý je presným opakom sveta Anjelov. Tu totižto Nephir vycítil jedny z najkrvilačnejších stvorení v celom Chaose. Stvorenia, proti ktorým museli Draci už mnoho krát vystúpiť na ochranu iných. Boli to Démoni. Predstavovali dolný pól Nephirie. Drak síce poznal Démonov, poznal, akí sú nebezpeční, ale vedel aj, že neexistuje Démon, ktorý vládne mocou cestovať vo voľnom Chaose. Nedokážu sa presúvať medzi jednotlivými svetmi. V histórií sa už síce našlo veľa iných bytostí, rovnako krvilačných ako Démoni samotní. Bytostí, ktoré túžili po moci natoľko, že neváhali riskovať osud Chaosu a vypustili zlo. V takýchto prípadoch Draci vždy zasahovali.
       Teraz tento svet potreboval Nephir. Nie však aby mu otvoril brány. Práve naopak. Potreboval Démonov práve tam, kde boli, aby mu pomohli k životu.
       Takéto napätie pre neho predstavovalo ideálne miesto. Zastavil sa tu, vytiahol veľkú Knihu, ktorú sám napísal, mocne si ju pridržal pravou rukou a otvoril na prvej strane. Ľavou rukou nabral Chaos, ako keď človek prvýkrát uzrie krištáľovú vodu a jemne sa jej dotkne. Prešiel ňou ponad Knihu. Celá scéna pripomínala akt krstu, kedy sa, zväčša malému dieťaťu, leje na hlavu voda pre očistenie duše. Tak aj Nephir preklopil ľavú ruku, načo začal Chaos stekať na dračie dielo. Keby sa niekto zamyslel, ako je možné, že Chaos padá dole, keď je vlastne všade okolo, že je to ako keď sa niekto snaží liať vodu na dne mora, nedokázal by to vysvetliť. Každopádne dialo sa to a nikto nepoprie, že to bol zázrak.
       Slová, ktoré obývali celú Knihu osudov, teraz tvorili akúsi magickú cestu pre prúd Chaosu, ktorý ňou pretekal ako prameň preteká korytom. Takto každé slovo vytvorilo kameň, či steblo trávy, každá veta horu a les, každý list novú krajinu. Celá kniha stvorila svet a život v ňom.
       Takto vznikla krajina zvaná Nephiria. Postupom času ju naplnili rôznorodé bytosti, či už početní Ľudia, vznešení Elfovia alebo silní Orkovia, ale i mnoho iných tvorov dodnes obývajúcich Nephirovu zem. Drak si zaistil vytúženú nesmrteľnosť a tak i pokoj v duši. Vzal Knihu a usídlil sa na najvyššej hore, akú napísal, aby tak mohol odpočívať a z výšky vzhliadať na svoj svet až naveky. 
       Život, ktorý vytvoril žil a dodnes žije svojim životom. V každom tvorovi prebýva duša jedinečná v celom Chaose. Pretože susedné dva svety predstavujú veľmi silné póly, všetky duše sú nimi priťahované, ako kov magnetom. Každá bytosť Nephirie počas svojho života prijíma esenciu buď jedného alebo druhého sveta. Záleží to od skutkov, ktoré sú tvorom vykonávané. Dá sa povedať, že vždy, keď je vykonaný skutok podobný jednému z dvoch svetov, duša privolá časť energie tohto pólu, aby ju v sebe ukryla. Vždy sa však snaží vrátiť a tak so sebou ťahá i dušu. Tá je počas života držaná telom, no po smrti sa uvoľní a energia ju pritiahne do svojho domova, aby tak obohatila daný svet o ďalšiu sestru. Záleží to teda len na samotných tvoroch Nephirie, či budú ich duše po smrti prebývať v spoločnosti Anjelov, alebo horieť vo večnom ohni Démonov.
       Nephir až dodnes stráži Knihu osudov pri svojom vznešenom srdci, aby ju ochránil, a tak i celý svet, pred zlom, ktoré by sa ju mohlo snažiť vziať a zneužiť. Keby sa jej totiž niekto zmocnil a zasiahol slová obsiahnuté v nej, zmenil by tým celý Nehirov svet na svoj vlastný obraz, čím by pravdepodobne spôsobil nie len Nephirovu smrť, ale aj skazu celého jeho sveta.

Tu končí Litharove rozprávanie o vzniku jedinečného sveta. Na konci však vyvstáva otázka. Čo ak by sa predsa len niekomu podarilo vytrhnúť Knihu osudov z Nephirovych rúk? Stal by sa tak novým pánom Nephirie, najmocnejšou bytosťou, ktorá by dokázala tvoriť ale i zabíjať len myšlienkou. Stal by sa bohom.